Darpan
SikhToTheMAX Hukamnama February 16, 2007 SriGranth
| |
ਸੋਰਠਿ ਮਹਲਾ 1 ਦਤਕੇ ॥ ਪੜ ਧਰਤੀ ਪੜ ਪਾਣੀ ਆਸਣ ਚਾਰਿ ਕੰਟ ਚਉਬਾਰਾ ॥ ਸਗਲ ਭਵਣ ਕੀ ਮੂਰਤਿ ਝਕਾ ਮਖਿ ਤੇਰੈ ਟਕਸਾਲਾ ॥1॥ ਮੇਰੇ ਸਾਹਿਬਾ ਤੇਰੇ ਚੋਜ ਵਿਡਾਣਾ ॥ ਜਲਿ ਥਲਿ ਮਹੀਅਲਿ ਭਰਿਪਰਿ ਲੀਣਾ ਆਪੇ ਸਰਬ ਸਮਾਣਾ ॥ ਰਹਾਉ ॥ ਜਹ ਜਹ ਦੇਖਾ ਤਹ ਜੋਤਿ ਤਮਾਰੀ ਤੇਰਾ ਰੂਪ ਕਿਨੇਹਾ ॥ ਇਕਤ ਰੂਪਿ ਫਿਰਹਿ ਪਰਛੰਨਾ ਕੋਇ ਨ ਕਿਸ ਹੀ ਜੇਹਾ ॥2॥ ਅੰਡਜ ਜੇਰਜ ਉਤਭਜ ਸੇਤਜ ਤੇਰੇ ਕੀਤੇ ਜੰਤਾ ॥ ਝਕ ਪਰਬ ਮੈ ਤੇਰਾ ਦੇਖਿਆ ਤੂ ਸਭਨਾ ਮਾਹਿ ਰਵੰਤਾ ॥3॥ ਤੇਰੇ ਗਣ ਬਹਤੇ ਮੈ ਝਕ ਨ ਜਾਣਿਆ ਮੈ ਮੂਰਖ ਕਿਛ ਦੀਜੈ ॥ ਪਰਣਵਤਿ ਨਾਨਕ ਸਣਿ ਮੇਰੇ ਸਾਹਿਬਾ ਡਬਦਾ ਪਥਰ ਲੀਜੈ ॥4॥4॥ | |
ਪਦਅਰਥ: ਦਤਕੇ—ਦੋ ਦੋ ਤਕਾਂ ਵਾਲੇ ਸਾਰੇ 'ਬੰਦ'। ਪੜ—(ਚੱਕੀ ਦਾ) ਪੜ। ਪਾਣੀ—ਬੱਦਲ, ਆਕਾਸ਼। ਕੰਟ—ਕੂਟ, ਪਾਸਾ। ਆਸਣ—ਨਿਵਾਸ—ਥਾਂ। ਭਵਣ—ਸਰਿਸ਼ਟੀ। ਮੂਰਤਿ—ਮੂਰਤੀਆਂ, ਜੀਅ—ਜੰਤ। ਮਖਿ—ਮਖੀ, ਸਰੇਸ਼ਟ। ਤੇਰੈ ਮਖਿ ਟਕਸਾਲਾ—ਤੇਰੇ ਸਰੇਸ਼ਟ ਟਕਸਾਲ ਵਿਚੋਂ ਘੜੇ ਗਝ ਹਨ।੧। ਚੋਜ—ਕੌਤਕ, ਤਮਾਸ਼ੇ। ਮਹੀਅਲਿ—ਮਹੀ ਤਲਿ, ਧਰਤੀ ਦੇ ਤਲ ਉੱਤੇ, ਆਕਾਸ਼ ਵਿਚ। ਭਰਿਪਰਿ—ਭਰਪੂਰ, ਨਕਾ ਨਕ।ਰਹਾਉ। ਕਿਨੇਹਾ—ਕਿਹੋ ਜਿਹਾ? ਬਿਆਨ ਤੋਂ ਪਰੇ। ਇਕਤ ਰੂਪਿ—ਇਕੋ ਰੂਪ ਵਿਚ (ਹੰਦਿਆਂ), ਇਕ ਆਪ ਹੀ ਆਪ ਹੰਦਿਆਂ। ਪਰਛੰਨਾ—ਲਕਿਆ ਹੋਇਆ।੨। ਅੰਡਜ—ਅੰਡੇ ਤੋਂ ਜਨਮੇ ਹੋਝ। ਜੇਰਜ—ਜਿਓਰ ਤੋਂ ਜੰਮੇ ਹੋਝ। ਉਤਭਜ—ਪਾਣੀ ਦੀ ਰਾਹੀਂ ਧਰਤੀ ਤੋਂ ਜੰਮੇ ਹੋਝ। ਸੇਤਜ—ਸਵੇਤ (ਮੜਹਕੇ) ਤੋਂ ਪੈਦਾ ਹੋਝ। ਪਰਬ—ਵਡਿਆਈ, ਅਚਰਜ ਖੇਡ। ਰਵੰਤਾ—ਰਮਿਆ ਹੋਇਆ, ਵਿਆਪਕ।੩। ਕਿਛ—ਕੋਈ ਚੰਗੀ ਅਕਲ। ਲੀਜੈ—ਕੱਢ ਲੈ।੪। ਅਰਥ: ਹੇ ਮੇਰੇ ਮਾਲਿਕ! ਤੇਰੇ ਅਚਰਜ ਕੌਤਕ ਹਨ। ਤੂੰ ਪਾਣੀ ਵਿਚ, ਧਰਤੀ ਦੇ ਅੰਦਰ, ਧਰਤੀ ਦੇ ਉਪਰ (ਸਾਰੇ ਪਲਾੜ ਵਿਚ) ਭਰਪੂਰ ਵਿਆਪਕ ਹੈਂ। ਤੂੰ ਆਪ ਹੀ ਸਭ ਥਾਂ ਮੌਜੂਦ ਹੈਂ।ਰਹਾਉ। ਹੇ ਪਰਭੂ! ਇਹ ਸਾਰੀ ਸਰਿਸ਼ਟੀ ਤੇਰਾ ਚਬਾਰਾ ਹੈ, ਚਾਰੇ ਪਾਸੇ ਉਸ ਚਬਾਰੇ ਦੀਆਂ ਚਾਰ ਕੰਧਾਂ ਹਨ, ਧਰਤੀ ਉਸ ਚਬਾਰੇ ਦਾ (ਹੇਠਲਾ) ਪੜ ਹੈ (ਫ਼ਰਸ਼ ਹੈ), ਆਕਾਸ਼ ਉਸ ਚਬਾਰੇ ਦਾ (ਉਪਰਲਾ) ਪੜ ਹੈ (ਛੱਤ ਹੈ)। ਇਸ ਚਬਾਰੇ ਵਿਚ ਤੇਰਾ ਨਿਵਾਸ ਹੈ। ਸਾਰੀ ਸਰਿਸ਼ਟੀ (ਦੇ ਜੀਆਂ ਜੰਤਾਂ) ਦੀਆਂ ਮੂਰਤੀਆਂ ਤੇਰੀ ਹੀ ਸਰੇਸ਼ਟ ਟਕਸਾਲ ਵਿਚ ਘੜੀਆਂ ਗਈਆਂ ਹਨ।੧। ਮੈਂ ਜਿਸ ਪਾਸੇ ਤੱਕਦਾ ਹਾਂ ਤੇਰੀ ਹੀ ਜੋਤਿ (ਪਰਕਾਸ਼ ਕਰ ਰਹੀ) ਹੈ, ਪਰ ਤੇਰਾ ਸਰੂਪ ਕੈਸਾ ਹੈ (ਇਹ ਬਿਆਨ ਤੋਂ ਪਰੇ ਹੈ)। ਤੂੰ ਆਪ ਹੀ ਆਪ ਹੰਦਿਆਂ ਭੀ ਇਹਨਾਂ ਬੇਅੰਤ ਜੀਵਾਂ ਵਿਚ ਲਕ ਕੇ ਫਿਰ ਰਿਹਾ ਹੈਂ (ਅਸਚਰਜ ਇਹ ਹੈ ਕਿ) ਕੋਈ ਇਕ ਜੀਵ ਕਿਸੇ ਦੂਜੇ ਵਰਗਾ ਨਹੀਂ ਹੈ।੨। ਅੰਡੇ ਵਿਚੋਂ ਜਿਓਰ ਵਿਚੋਂ ਧਰਤੀ ਵਿਚੋਂ ਮੜਹਕੇ ਵਿਚੋਂ ਜੰਮੇ ਹੋਝ ਇਹ ਸਾਰੇ ਜੀਵ ਤੇਰੇ ਹੀ ਪੈਦਾ ਕੀਤੇ ਹੋਝ ਹਨ (ਇਹ ਸਾਰੇ ਅਨੇਕਾਂ ਰੰਗਾਂ ਤੇ ਕਿਸਮਾਂ ਦੇ ਹਨ), ਪਰ ਮੈਂ ਤੇਰੀ ਅਚਰਜ ਖੇਡ ਵੇਖਦਾ ਹਾਂ ਕਿ ਤੂੰ ਇਹਨਾਂ ਸਭਨਾਂ ਜੀਵਾਂ ਵਿਚ ਮੌਜੂਦ ਹੈਂ।੩। ਨਾਨਕ ਬੇਨਤੀ ਕਰਦਾ ਹੈ-ਹੇ ਪਰਭੂ! ਤੇਰੇ ਅਨੇਕਾਂ ਗਣ ਹਨ, ਮੈਨੂੰ ਕਿਸੇ ਇੱਕ ਦੀ ਭੀ ਪੂਰੀ ਸਮਝ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਹੇ ਮੇਰੇ ਮਾਲਕ! ਸਣ! ਮੈਨੂੰ ਮੂਰਖ ਨੂੰ ਕੋਈ ਚੰਗੀ ਅਕਲ ਦੇਹ, ਮੈਂ ਵਿਕਾਰਾਂ ਵਿਚ ਡੱਬ ਰਿਹਾ ਹਾਂ ਜਿਵੇਂ ਪੱਥਰ ਪਾਣੀ ਵਿਚ ਡੱਬ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। ਮੈਨੂੰ ਕੱਢ ਲੈ।੪।੪। | |
sorat(h) mehalaa 1 dhuthukae || purr dhharathee purr paanee aasan chaar ku(n)tt choubaaraa || sagal bhavan kee moorath eaekaa mukh thaerai ttakasaalaa ||1|| maerae saahibaa thaerae choj viddaanaa || jal thhal meheeal bharipur leenaa aapae sarab samaanaa || rehaao || jeh jeh dhaekhaa theh joth thumaaree thaeraa roop kinaehaa || eikath roop firehi parashha(n)naa koe n kis hee jaehaa ||2|| a(n)ddaj jaeraj outhabhuj saethaj thaerae keethae ja(n)thaa || eaek purab mai thaeraa dhaekhiaa thoo sabhanaa maahi rava(n)thaa ||3|| thaerae gun bahuthae mai eaek n jaaniaa mai moorakh kishh dheejai || pranavath naanak sun maerae saahibaa ddubadhaa pathhar leejai ||4||4|| | |
Sorat'h, First Mehla, Du-Tukay: In the realm of land, and in the realm of water, Your seat is the chamber of the four directions. Yours is the one and only form of the entire universe; Your mouth is the mint to fashion all. ||1|| O my Lord Master, Your play is so wonderful! You are pervading and permeating the water, the land and the sky; You Yourself are contained in all. ||Pause|| Wherever I look, there I see Your Light, but what is Your form? You have one form, but it is unseen; there is none like any other. ||2|| The beings born of eggs, born of the womb, born of the earth and born of sweat, all are created by You. I have seen one glory of Yours, that You are pervading and permeating in all. ||3|| Your Glories are so numerous, and I do not know even one of them; I am such a fool - please, give me some of them! Prays Nanak, listen, O my Lord Master: I am sinking like a stone - please, save me! ||4||4|| |