Darpan 709-1
SikhToTheMAX Hukamnama March 27, March 13, 2007 & Dec 30, 2006 SriGranth
| |
ਸਲੋਕ ॥ ਰਸਨਾ ਉਚਰੰਤਿ ਨਾਮੰ ਸਰਵਣੰ ਸਨੰਤਿ ਸਬਦ ਅੰਮਰਿਤਹ ॥ ਨਾਨਕ ਤਿਨ ਸਦ ਬਲਿਹਾਰੰ ਜਿਨਾ ਧਿਆਨ ਪਾਰਬਰਹਮਣਹ ॥1॥ ਹਭਿ ਕੂੜਾਵੇ ਕੰਮ ਇਕਸ ਸਾਈ ਬਾਹਰੇ ॥ ਨਾਨਕ ਸੇਈ ਧੰਨ ਜਿਨਾ ਪਿਰਹੜੀ ਸਚ ਸਿਉ ॥2॥ ਪਉੜੀ ॥ ਸਦ ਬਲਿਹਾਰੀ ਤਿਨਾ ਜਿ ਸਨਤੇ ਹਰਿ ਕਥਾ ॥ ਪੂਰੇ ਤੇ ਪਰਧਾਨ ਨਿਵਾਵਹਿ ਪਰਭ ਮਥਾ ॥ ਹਰਿ ਜਸ ਲਿਖਹਿ ਬੇਅੰਤ ਸੋਹਹਿ ਸੇ ਹਥਾ ॥ ਚਰਨ ਪਨੀਤ ਪਵਿਤਰ ਚਾਲਹਿ ਪਰਭ ਪਥਾ ॥ ਸੰਤਾਂ ਸੰਗਿ ਉਧਾਰ ਸਗਲਾ ਦਖ ਲਥਾ ॥14॥ | |
ਪਦਅਰਥ: ਰਸਨਾ—ਜੀਭ। ਸਬਦ ਅੰਮਰਿਤਹ—ਪਵਿਤਰ ਸਬਦ, ਸਿਫ਼ਤਿ-ਸਾਲਾਹ ਦੀ ਪਵਿਤਰ ਬਾਣੀ। ਸਰਵਣ—ਕੰਨਾਂ ਨਾਲ। ਬਲਿਹਾਰ—ਸਦਕੇ।੧। ਹਭਿ—ਸਾਰੇ। ਕੂੜਾਵੇ—ਝੂਠੇ, ਵਿਅਰਥ, ਨਿਸਫਲ। ਸਾਈ—ਖਸਮ—ਪਰਭੂ। ਸੇਈ—ਉਹੀ ਮਨੱਖ। ਧੰਨ—ਭਾਗਾਂ ਵਾਲੇ।੨। ਅਰਥ: ਜੋ ਮਨੱਖ ਜੀਭ ਨਾਲ ਪਾਰਬਰਹਮ ਦਾ ਨਾਮ ਉਚਾਰਦੇ ਹਨ, ਜੋ ਕੰਨਾਂ ਨਾਲ ਸਿਫ਼ਤਿ-ਸਾਲਾਹ ਦੀ ਪਵਿਤਰ ਬਾਣੀ ਸਣਦੇ ਹਨ ਤੇ ਜੋ ਪਾਰਬਰਹਮ ਦਾ ਧਿਆਨ (ਧਰਦੇ ਹਨ,) ਹੇ ਨਾਨਕ! ਮੈਂ ਉਹਨਾਂ ਮਨੱਖਾਂ ਤੋਂ ਸਦਾ ਸਦਕੇ ਹਾਂ।੧। ਇਕ ਖਸਮ-ਪਰਭੂ ਦੀ ਯਾਦ ਤੋਂ ਬਿਨਾ ਹੋਰ ਸਾਰੇ ਹੀ ਕੰਮ ਵਿਅਰਥ ਹਨ (ਭਾਵ, ਜੇ ਖਸਮ ਸਾਂਈ ਨੂੰ ਭਲਾ ਦਿੱਤਾ ਤਾਂ....)। ਹੇ ਨਾਨਕ! ਸਿਰਫ਼ ਉਹੀ ਬੰਦੇ ਭਾਗਾਂ ਵਾਲੇ ਹਨ, ਜਿਨਹਾਂ ਦਾ ਸਦਾ ਕਾਇਮ ਰਹਿਣ ਵਾਲੇ ਪਰਭੂ ਨਾਲ ਪਿਆਰ ਹੈ।੨। ਪਦਅਰਥ: ਕਥਾ—ਗੱਲਾਂ। ਪਰਧਾਨ—ਸਭ ਤੋਂ ਚੰਗੇ। ਸੋਹਹਿ—ਸੋਹਣੇ ਲੱਗਦੇ ਹਨ। ਪਨੀਤ—ਪਵਿਤਰ। ਪਥਾ—ਰਾਹ (ਸੰ: ਪਥਿਨ)। ਸੰਗਿ—ਸੰਗਤਿ ਵਿਚ। ਉਧਾਰ—(ਦੱਖਾਂ ਤੋਂ) ਬਚਾਉ। ਜਿ—ਜੋ ਮਨੱਖ। ਅਰਥ: ਮੈਂ ਉਹਨਾਂ ਬੰਦਿਆਂ ਤੋਂ ਸਦਾ ਕਰਬਾਨ ਜਾਂਦਾ ਹਾਂ ਜੋ ਪਰਭੂ ਦੀਆਂ ਗੱਲਾਂ ਸਣਦੇ ਹਨ। ਉਹ ਮਨੱਖ ਸਭ ਗਣਾਂ ਵਾਲੇ ਤੇ ਸਭ ਤੋਂ ਚੰਗੇ ਹਨ ਜੋ ਪਰਭੂ ਅੱਗੇ ਸਿਰ ਨਿਵਾਉਂਦੇ ਹਨ। (ਉਹਨਾਂ ਦੇ) ਉਹ ਹੱਥ ਸੋਹਣੇ ਲੱਗਦੇ ਹਨ ਜੋ ਬੇਅੰਤ ਪਰਭੂ ਦੀ ਸਿਫ਼ਤਿ-ਸਾਲਾਹ ਲਿਖਦੇ ਹਨ ਤੇ ਉਹ ਪੈਰ ਪਵਿੱਤਰ ਹਨ ਜੋ ਪਰਭੂ ਦੇ ਰਾਹ ਤੇ ਤਰਦੇ ਹਨ। (ਅਜੇਹੇ) ਸੰਤਾਂ ਦੀ ਸੰਗਤਿ ਵਿਚ (ਦੱਖ ਵਿਕਾਰਾਂ ਤੋਂ) ਬਚਾਉ ਹੋ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਸਾਰਾ ਦੱਖ ਦੂਰ ਹੋ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।੧੪। | |
salok || rasanaa ouchara(n)th naama(n) sravana(n) suna(n)th sabadh a(n)mritheh || naanak thin sadh balihaara(n) jinaa dhhiaan paarabrehamaneh ||1|| habh koorraavae ka(n)m eikas saaee baaharae || naanak saeee dhha(n)n jinaa pireharree sach sio ||2|| pourree || sadh balihaaree thinaa j sunathae har kathhaa || poorae thae paradhhaan nivaavehi prabh mathhaa || har jas likhehi baea(n)th sohehi sae hathhaa || charan puneeth pavithr chaalehi prabh pathhaa || sa(n)thaa(n) sa(n)g oudhhaar sagalaa dhukh lathhaa ||14|| | |
Salok: With my tongue, I chant the Lord's Name; with my ears, I listen to the Ambrosial Word of His Shabad. Nanak is forever a sacrifice to those who meditate on the Supreme Lord God. ||1|| All concerns are false, except those of the One Lord. O Nanak, blessed are those, who are in love with their True Lord. ||2|| Pauree: I am forever a sacrifice to those who listen to the sermon of the Lord. Those who bow their heads before God are perfect and distinguished. Those hands, which write the Praises of the infinite Lord are beautiful. Those feet which walk on God's Path are pure and holy. In the Society of the Saints, they are emancipated; all their sorrows depart. ||14|| |